Mária Dudová Bašistová
Do roka a do dňa..
Dnes je nádherný sviatok. Nedeľa Božieho milosrdenstva. Dnes je tomu presne rok. Rok odvtedy, čo som prvýkrát spoznala, čo je to Božie milosrdenstvo..
Dievča, ako mnohé iné. Zvláštne obyčajné a neobyčajne zvláštne. Ale v prvom rade som dcéra Nášho Ocka..Snažím sa žiť podľa viery, aj keď často padám.. Ľúbim Boha, rodinu, blízkych a priateľov. Mám rada úprimnosť, úsmev, otvorenosť a pohľad do očí Zoznam autorových rubrík: Kvôli čomu sa oplatí žiť.., Keď adrenalín stúpa.., Čo ma teda pobavilo.., Keď mi je ťažko.., Len také úvahy..., Život priniesol.., Súkromné, Nezaradené
Dnes je nádherný sviatok. Nedeľa Božieho milosrdenstva. Dnes je tomu presne rok. Rok odvtedy, čo som prvýkrát spoznala, čo je to Božie milosrdenstvo..
Je Veľký piatok. Umučenie Ježiša je zavŕšené Jeho ukrižovaním. Koniec..Koniec? Iba zdanlivý. Toto je len začiatok..
Je tomu práve mesiac. Pred mesiacom sa v dňoch 13.-15. 2. uskutočnila jubilejná 40. Púť radosti vo Vysokej nad Uhom. A ja som mala tú veľkú milosť, že som sa jej zúčastnila po prvýkrát. A teda- stálo to fakt za to!
Každý má v svojom živote dôvod, pre ktorý má chuť žiť. Rodina, priatelia, kariéra.. Aké je však úžasné, že toto všetko mu požehnal Boh..
Je prirodzené, že človek pri všetkých starostiach a strese potrebuje občas aj vypnúť a zregenerovať. Existuje mnoho možností. Ja mám však asi, popri knihám a hudbe, najradšej prírodu. A včera večer som bola doslova uchvátená..
Vianočné sviatky sa pomaličky blížia k svojmu koncu. Vlastne, dalo by sa podľa kalendára povedať, že už sú vlastne za nami. Po tom nekonečnom ruchu pár dní pokoja a odpočinku. A v rámci nich aj pár úžasných chvíľ, kedy sa človek pozastaví a povie si: Presne toto je posolstvo Vianoc..
V posledných rokoch sa u mňa predvianočný čas vždy spájal s hŕbou povinností. Či už v rámci štúdia, voľnočasových aktivít alebo rôznych podujatí. Podstata sa však vždy kdesi strácala. Vedomie, že idú Vianoce, pripomínali asi len vianočne vyzdobené ulice a koledy znejúce na každom kroku. To, že tieto sú v prvom rade o pomoci druhým a o láske, ktorú si máme prejavovať, som si uvedomila asi po prvý krát v živote až teraz, pred niekoľkými dňami. A stačila jedna návšteva geriatrického oddelenia..
Siahnem si do vrecka a prsty sa mi dotknú zrniek ruženca. Pomaly ho vytiahnem a tak, ako vždy, si spomeniem na toho, kto mi ho daroval. Opäť si len povzdychnem, pretože čas už zahojil rany, ostala len akási tupá bolesť pri srdci. Beriem ho do rúk a moja modlitba smeruje k nebu za človeka, ktorého mi Pán dal, aby mi túto ranu zahojil...